Bezpečnosť nadovšetko I.: Ako sa stať bezpečákom?

Poznáte to všetci. Raz za čas vás všetkých povinne naženú do korporátnej zasadačky/školiacej miestnosti/kuchynky/hocikde inde, kde je trochu miesta, a povinne si odsedíte pol dňa na školení Bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (áno, toto znamená skratka BOZP). V prípade, že firma ide s dobou, pristane vám v e-mailovej schránke upozornenie, že si máte spraviť školenie sami na počítači. Ak ste vyššie uvedenú situáciu nikdy nezažili, môže to mať niekoľko dôvodov:

máte svoj vlastný malý biznis a povinnosť sa na vás nevzťahuje,
váš zamestnávateľ na zákony zvysoka kašle,
dali vám podpísať nejaký papier pri nástupe do práce v tej kope ostatných papierov,
ste šéf a papier ste podpísali dobrovoľne, len nech máte svätý pokoj,
nikdy ste nepracovali.
Keď firma zabezpečí e-learning, v podstate vás nikto neotravuje, preklikáte si na pracovnom počítači obrázky, videjká, natipujete odpovede a na záver vytlačíte z toho záznam, podpíšete a dáte ho šéfovi alebo personalistke. Ak však prídete na prezenčné školenie, väčšinou vás tam čaká nejaký ujo v najlepších rokoch, pustí prezentáciu, dlho rozpráva a potom si s ním napíšete test. Ak ho nespravíte (haha), prídete ešte raz. Čo však v prípade, že namiesto uja tam jedného dňa sedí sotva tricinka v blúzočke a obtiahnutých rifliach? Alebo fešný chalanisko v košeli (nech má aj ženské osadenstvo DM radosť)? Áno, dnes už môže byť bezpečákom hocikto. A práve teraz, keď sa stará generácia pomaly odoberá do dôchodku a tá medzitým nejako v tejto oblasti nie je, nastupuje mladá krv.

Možno ste si po skončení školenia povedali, že aká dobrá práca, týpek alebo slečna príde, niečo povie, aj tak ho/ju nikto nepočúva, všetci popodpisujú a ide domov. Vcelku nudná práca, ale určite to má dobre zaplatené. Je to však naozaj tak? Z vlastnej skúsenosti vám skúsim priblížiť, čo z pohľadu mladej baby táto práca obnáša, čo bezpečák zažije a s akými situáciami sa každý deň musí popasovať.

V prvom rade, kto to ten „bezpečák“ je? Nie, nie je to SBS-kár v obchode typu uja Eda z trnavskej drogérie. My si tak hovoríme, lebo je to kratšie ako bezpečnostný technik. Bezpečnostný technik je odborník na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, nadáva sa tomu „odborne spôsobilá osoba“, ktorá musí spĺňať nejaké podmienky, aby túto prácu mohla robiť. Často je to kombinovaná funkcia s požiarnym technikom, referentom životného prostredia a čo ja viem čím ešte. V rôznych firmách sa funkcia rôzne volá, a tak možno máte v robote špecialistu pre BOZP a PO, HSE alebo EHS manažéra, vedúceho odboru BOZP a PO, atď. ... Podmienky pre výkon tejto funkcie však určujú zákony a teda ak by ste sa raz chceli takýmto supermanom stať, mali by ste na to ísť nasledovne:

1. Ísť na vysokú školu so zameraním na BOZP alebo požiarnu ochranu (v súčasnosti sú takéto odbory v Košiciach, Žiline, Zvolene, Trnave, Nitre a samozrejme aj v Bratislave). Nie je to podmienka, ale ak si neprepijete pečeň (rozumej dožijete sa konca štúdia) a máte aspoň trošku záujem, odnesiete si dobrý prehľad z oblasti a aspoň jedno potrebné osvedčenie. Navyše na intráku je celkom sranda a s titulom Ing. pred menom človek vraj ešte stále vyzerá trochu dôležitejšie než tí bez neho.

2. Keď sa vám na výšku nechce alebo ste už na ňu starí, stačí si urobiť kurzy: kurz bezpečnostného technika, kurz požiarneho technika a lektorské minimum je celkom dobré kombo na túto robotu (stojí to približne 1000 eur a trvá dokopy asi 10 týždňov). Na absolvovanie kurzov musíte mať aspoň maturitu a nebyť úplný blbec. Osvedčenie na BOZP a lektora dostanete po skúškach hneď na kurze; požiarnych technikov skúšajú krajskí hasiči a tí vydávajú osvedčenie. Niektorí ľudia tieto skúšky nespravia - máte tri pokusy a ak aj tak nespravíte, treba ísť na kurz ešte raz.

1. Ani všetky tieto lajstrá vám nezaručia, že zoženiete prácu v danom odvetví. Vlastná skúsenosť: vysoká škola v odbore, všetky osvedčenia, dobrá angličtina = pol roka na úrade práce sa skončilo odchodom z podtatranských končín do nášho ľúbezného hlavného mesta. Ale to nič, veď štát mi dal 62,50 európskych peňazí na mesiac, doma som pozavárala všetky kompóty, keďže mama si zlomila ruku a iba na dvoch pohovoroch z dvoch, na ktorých som bola, sa ma nenápadne pýtali, či si nejdem v najbližšom období urobiť deti. A to som oslovila všetky možné firmy zaoberajúce sa BOZP/PO službami na Slovensku. Všade by chceli pár rokov praxe, hm... Na tretí pokus som prácu dostala, zbalila si švestky a išla do Bubliny.

1. Ak nerobíte pre medzinárodnú firmu, cudzí jazyk netreba. Zato sa nezaobídete bez vodičáku, obrovskej dávky asertivity, obstojnej gramatiky a štylistiky, organizovanosti a vo väčšine prípadov aj ochoty vzdať sa obrovskej časti voľného času.

Stále to znie lákavo, však? No a samotný trh práce vyzerá nejako takto: buď môžete robiť pre jednu veľkú spoločnosť, čo je niekedy trochu nuda, ale je to zároveň pohodlnejšie a nie až tak náročné na voľný čas (napríklad požiarneho technika pre bratislavskú automobilku, technika BOZP a PO pre bratislavskú rafinérku, HSE manažéra pre korporáciu...). Tu však zvyčajne treba prax, aby človek nevyrobil prúser a nedostal padáka po dvoch mesiacoch, keďže väčšinou pracuje sám alebo vo veľmi malom tíme. Ako to už býva, väčšina takýchto pracovných miest je Bratislavskom kraji. Druhou možnosťou sú outsourcingové firmy, v jednej z nich som pracovala dlho aj ja. Princíp je v tom, že vy podnikáte (a máte aj zamestnancov), podpíšete zmluvu na outsourcing BOZP a PO s takouto firmou a chodí k vám externý technik v pravidelných intervaloch a robí, čo treba. Nevýhoda pre technika je, že takýchto firiem má po k... ehm, veľa. No a treťou možnosťou je robiť technika na živnosť, ale k tomu je ešte pár lajstier potrebných a bez praxe, dozoru a veľmi dobrých kontaktov sa to hneď po škole robiť nedá. Nabudúce si teda povieme o možnosti druhej. Tešíte sa?