Open space a hajzle

Spoiler alert! V texte sa píše o trávení a o produktoch ľudského trávenia a situáciách, ktoré súvisia s prijímaním potravy a tekutín! Slabé povahy, nech si radšej prečítajú iný článok!

Kde bolo, tam je, chodí inžinier – počítačový expert, technik do práce a snaží sa tak zarobiť peniaze, aby mohol platiť účty a rôzne veci (jedlo, bývanie, plienky pre deti, ale napríklad aj aby bolo na benzín a aby mohol teda cestovať do práce). Pracuje vo velikánskej firme, je to obludná gigantická korporácia. V takejto práci je expertov, technikov veľa a keď pracujú, sedia za počítačmi v takom priestore, ktorý sa nazýva “Open space”. Expert nevie, či existuje slovenský ekvivalent tohto pojmu, najlepšie ako to dokáže opísať je, že píše o veľkej miestnosti, velikánskej izbe, kde všetci sedia vo svojich chlievikoch. Ľudí je v takejto miestnosti približne dvesto. Jednotlivé chlieviky sú predelené takými doskami, na stoloch sú zariadenia potrebné na prácu a to, čo tam chýba, je akési elementárne súkromie. Ale prečo by mal mať človek nejaké súkromie, keď je v práci? Nesmie si vŕtať v nose, nesmie si prdnúť, nesmie písať priveľa do diskusií na dailymale.sk, či pozerať hlúpe videá alebo rozmýšľať, či by sa predsa nemal presťahovať niekde do Sniny a žiť pokojný život učiteľa informatiky na nejakej strednej škole. Treba pamätať aj na kamery, ktoré budú v prípade potreby použité proti nemu. Expert technik vie o latentnej hrozbe, ale akosi po toľkých rokoch už na to serie a koniec koncov (začiatok začiatkov) pracovnú zmluvu predsa podpísal pri plnom vedomí a bez nátlaku.

Toto prostredie občas lezie na nervy a pracant rozmýšľa, čo mu vadí a čo je také zvláštne na takomto pracovnom prostredí. Veľmi dobre vie, že sú oveľa horšie zamestnania (práca v sírovej bani, alebo šitie tenisiek Nike v Bangladéši), ale teda on žije v EU a je tu zákonník práce a také veci, zároveň však vie že sú tu aj iné typy práce, plné pohodlných nenáročných úloh, len si momentálne nevie na žiadnu takú spomenúť.

Autor si všimol viaceré fenomény vyskytujúce sa v “open space” a keďže tento literárny útvar nemá byť niečo ako písal Romain Rolland (Jan Krištof I. & II.), chcel ich tu stručne spomenúť, aby zľahka entiloval svoju frustráciu, ale aj úžas. A v neposlednom rade, aby sa na celej veci schuti zasmial.

Prvý pojem, ktorý si motrok sám vymyslel je: “vynútená socializácia”. Príklad: občan si chce zjesť obed v kičin korneri (kuchynke) a musí vydržať vtipné komentáre, ktorými hodnotia ostaní experti vizuálnu kvalitu jeho pokrmu. Občas je to zábava, ale väčšinou technik prežúva a pozerá do taniera a želá si, aby dotyčný radšej držal hubu. Nemá záujem počúvať počas obeda pičoviny, ako zle, či dobre jeho jedlo vonia, chutí, vyzerá, či je teplé, studené, katolícke, ortodoxné alebo klingónske, či mu ho pripravila frajerka, svokra, priateľka alebo prababka. No nedá sa a tak sa pár krát nasilu zasmeje, dožuje a ide preč do svojho chlievika. Nie je to až taká sranda.

Druhá modelová situácia je už ale omnoho delikátnejšia a týka sa trávenia, respektíve procesov, ktoré prebiehajú v expertovom organizme, či ešte presnejšie ukončenia týchto procesov. Inžinier pracuje a zrazu sa začne ozývať potreba, že by trebalo vyprázdniť močový mechúr. Zdvihne sa teda a ide na záchod. Čúrať môže do pisoára, ale potom, čo raz videl, ako iný macher čúral do urinálu a zároveň vybavoval telefonát pomocou hands-free zariadenia, už to skrátka nechce zažiť znova. Navyše, už má nejaký vek a kým pri pisoári vyciká všetko a ak si nechce pár mililitrov moču načúrať do slipov, musí pri pisoári stáť a diskrétne manévrovať penisom, aby aj tie posledné kvapky skončili v pisoári a nie v spodnom prádle. Čiže jednoznačne preferujeme intímny priestor hajzlovej kabínky. No a tu zažíva fenomén číslo dva a nazval ho “synchronizované sranie”. Často totiž stáva, že krúži po poschodí a zistí že všetky pánske WC kabínky sú obsadené, čiže všetci serú ako o závod. Stáva sa to často a je to niekedy priam neuveriteľné, aj keď z hľadiska pravdepodobnosti asi nič výnimočné. Expert sa čuduje a rozmýšľa, ako je možné, že v “open space” treba srať naraz desiatim ľuďom? Musí chodiť dookola po “open space” a nenápadne krúžiť okolo záchodov a obáva sa, že raz sa nájde nejaký srandista a opýta sa ho: “Tak čo, aj tebe treba srať?” A pritom je slušne vychovaný a raz keď mal zdravotné problémy, prečítal si v článku od gastroenterológa o zaujímavom pojme “správne defekačné návyky”. Stručne povedané, ako odporúča doktor, náš spomínaný pracovník serie zásadne ráno, doma, kde si môže dopriať luxus osobnej hygieny, pekne v domácom prostredí. Nikdy neserie v práci, pretože spoločné hajzle sú nechutné, nehygienické a nemohol by si po sraní umyť riť.

Fiktívny inžinier má mierne pokročilú fóbiu z interakcií v priestoroch korporátnych záchodov. Za pomerne dlhé obdobie, čo pracuje v tejto nemenovanej firme, sa stali aj trápno-smiešne príhody a síce, keď chcel vkročiť do kabínky a tam natrafil na serúceho kolegu, ktorý sa zabudol zamknúť zvnútra. V takej chvíli zvyčajne niet čo povedať a človek si ešte aj po pár mesiacoch pamätá ten úžas (a napätie) v tvárach takýchto neopatrných expertov – kolegov.

Expert sa s tým naučil žiť a pochopil, že najlepšie, čo môže urobiť, je zasmiať sa na tom. Aj keď niekedy je to ťažké. S pozdravom držte SLA a sledujte KPI, sa s vami expert a fanúšik DM na dnes lúči.

Vyhlásenie: akákoľvek podoba s akoukoľvek reálnou firmou je čisto náhodná a celý text je literárna fikcia. Alebo nie?