Tajomstvo ďalekých výhľadov z hôr: Keď vidíte cez pol Slovenska

Z Braniska vidno aj Choč, či Malú Fatru.

Foto č.1: Pohľad zo Sľubice v Branisku počas jasného mrazivého dňa vo februári. Celý Spiš ako na mape, hlavný hrebeň Nízkych Tatier až po Ďumbier, či severné bočné hrebene ako Siná, vzdialená vzdušnou čiarou takmer 100 km. Vysoké a Západné Tatry sú bližšie, maximálne polohy sú od Sľubice 85 km (štít Baranec). (zdroj: Dominik Sabol)

Šport, čerstvý vzduch, či očarujúce pohľady pri vhodne vybraných trasách, to sú bežné benefity, ktoré ponúkajú naše hory.

Samozrejme, pri častejších návštevách obľúbených končín si človek začne všímať aj širší rozmery krajiny. Fauna, flóra, geológia, či geomorfológia, špecializácie sú rôzne.

Ak sa vydarí počasie, mnohých uchvátia najmä výhľady a občas je možné vidieť skutočne ďaleko.

Možnosti ďalekých pozorovaní podmieňuje viacero faktorov, najmä vhodne zvolené vyhliadkové miesto, počasie a čas.

Zatiaľ, čo na počasie aj miesto môže mať človek šťastie, technika je nevyhnutná. Ďalekohľad na overenie detailov, či sa skutočne pozoruje vzdialené pohorie a nielen opar a fotoaparát s teleobjektívom na zaznamenanie situácie.

NIELEN VÝŠKA ROZHODUJE

Na východnom Slovensku je viacero vhodných polôh na extrémne vzdialené pozorovania a neplatí vždy, že len z tých najvyšších vrchov je najďalej vidieť.

Vrchol môže mať aj 2 000 m n. m., no keď vo výhľade bráni iný, podobne vysoký, tak môžu byť aj ukážkové meteorologické pomery (jasno, vyšší tlak, minimum vodných pár) a pozorovanie neprinesie želaný efekt.

Pohorie Branisko na hranici medzi Šarišom a Spišom však ďalekým pozorovaniam nebráni, aj keď jeho hrebeň nie je nejako extrémne vysoký (prevažne 1 000 m n.m.).

Práve na príklade niekoľkých výhľadov z jeho vrchov sa pozrieme na úskalia ďalekých pozorovaní.

Foto č.2: Veľký Choč (v strede vzadu) z Rajtopíkov v pohorí Branisko. (zdroj: Dominik Sabol)

MALÁ FATRA Z BRANISKA

Pohorie Branisko sa tiahne v smere sever-juh a tak vzdialenejšie pohľady (nad 100 km) sú možné len na východ a západ.

Na východe sú však Slanské vrchy, bariérne pohorie taktiež s hrebeňom vo výške približne 1 000 m n. m. a v smere sever-juh, ktoré zabraňuje väčšine dobrých pozorovaní.

Na západe je ale situácia úplne optimálna, keďže plochý Spiš a údolie Váhu umožňujú skutočne "exotické výhľady".

Tým dominujú vždy Tatry, Vysoké na severozápade a Nízke na juhozápade ako napríklad na najlepšom vyhliadkovom mieste Braniska - na Sľubici (1 129 m n. m.).

Na fotografii č. 1 je počas jasného mrazivého dňa vo februári (tlaková výš od severovýchodu) celý Spiš ako na mape, hlavný hrebeň Nízkych Tatier až po Ďumbier, či severné bočné hrebene ako Siná, vzdialená vzdušnou čiarou takmer 100 km.

Vysoké a Západné Tatry sú bližšie, maximálne polohy sú od Sľubice 85 km (štít Baranec).

No v koridore týchto výrazných bariér sú pozorovateľné skutočné rarity: Veľký Choč nad Ružomberkom (113 km), či podľa počítačovej simulácie peakfinder.org aj Malá Fatra (Stoh - 133 km).

Také počasie, aby človek mohol povedať, že videl Malú Fatru z kopca neďaleko Prešova, je však maximálne dva - trikrát za rok, hlavne v zime.

Zároveň sú oveľa vhodnejšie podmienky zrána alebo potom pri západe Slnka, no vzhľadom na západne orientované výhľady odporúčam východ Slnka.

Rajtopíky a Rozsochy
Zdokumentovaný Veľký Choč je na fotografii č. 2, vrchy Malej Fatry nie sú rozpoznateľné.

Foto č.3: Fotka je už ale zo severnejšie ležiaceho vrchu Rajtopíky (1 036 m n. m.), ktorého skalná vyhliadka ponúka podobné výhľady ako Sľubica.

Foto č.4: Pri optimálnom svetle je možné krásne nafotiť jasne rozpoznateľnú Kráľová hoľu s vysielačom. Ten sa zdá vzdialený azda päť kilometrov, a nie 55 km ako je to v skutočnosti.

Foto č.5: ... alebo Ďumbier a Dereše 95 km od Rajtopíkov.

Vhodné podmienky na pozorovanie robia aj inverzie, kedy sa všetky vodné pary držia nad zemou, no občas z nich niečo celkom fotogenické vykukne.

Foto č.6: Inverzné hry z Braniska. (zdroj: Dominik Sabol)

Ďalším vhodným vrchom na ďaleké výhľady sú Rozsochy (1 080 m n. m.) v severnej polovici Braniska (Foto č. 7).

Kopec je v súčasnosti zasiahnutý kalamitou. Aspoň na niečo je dobrá, výhľady totiž donedávna z tejto časti Braniska neboli vôbec možné.

Foto č.8: Z Rozsochov sa viac otvárajú hrebene Nízkych Tatier, no viac sa strácajú Západné Tatry, Malá Fatra je zakrytá vystupujúcimi tatranskými hrebeňmi a výraznou dominantou je stále Veľký Choč.

NAJVYŠŠIA SMREKOVICA NIE JE TOP

Paradoxne, najvyšší vrchol Braniska Smrekovica (1 199 m n. m.) neposkytuje až také zaujímavé výhľady.

Vrchol bol pred kalamitou zarastený, aktuálne nie veľmi pôvabné vyhliadky cez holoruby sú hlavne na juh a severozápad.

Zaujímavá by bola vyhliadka na juhozápad, kde podľa simulácie by mala byť viditeľná už aj Veľká Fatra. Ale radšej nech tam ostane ten zvyšok lesa.

Foto č.9: Komplexné a veľmi pekné výhľady sú však na Zelenej skale (976 m n. m.) v západnej časti masívu Smrekovice.